Ste spokojný s "prácou" poslancov v Národnej rade SR? Poznáte svojho poslanca?
Po novembri 1989 sme verili v možnosť obnovy dôvery
občana k správe vecí verejných na Slovensku. Odcudzenie spoločným
záujmom a apatia v tých dňoch ustúpili radosti a chuti do
budovania normálnejšej spoločnosti, ktorú by sme mohli považovať
za svoju. Stačilo desať rokov, a opäť máme vysokú
nedôveru voči zvoleným zástupcom ľudu. Nik nevie, ktorý poslanec
parlamentu zastupuje moje záujmy, záujmy mojej obce, či môjho
rodiska, regiónu. Parlament je miestom šarvátok, zápasu o
moc a posty podľa lobistických záujmov a direktív politických
strán. Ktože by sa staral o pôvodné preferenčné hlasy toho-
ktorého kandidáta, dnes rozhodujú republikové grémiá, a nie
vôľa voličov. Niet záujmu nielen o vtedajšie hlasy, ale ani
o súčasné denné bolesti občana, ktorému nikto nedá pôžičku
na stavbu rodinnej vilky za tridsať miliónov. Tento občan
má skôr obavu o to, či a ako prežije. Otvára sa priepasť medzi
bohatými a chudobnými. Na Slovensku na prahu nového tisícročia
prevažuje názor STAČILO, ODÍĎTE. Občan by mal vládnuť priamo,
tak, ako to bolo v antickom Grécku, kde sa všetci plnoprávni
občania stretli na námestí – na Agore a tam rozhodovali. Bez
poslancov. I keď pre praktické prekážky nie je možné, aby
sa dnes stretli všetci občania naraz na jednom mieste, urobme
aspoň našich volených zástupcov zodpovednými iba nám, voličom.
Politické strany a hnutia opätovne ponúkajú zázračné riešenia,
ktoré sa končia vždy rovnako - zle po voľbách pre voliča a
výborne pre politika. Kým sa ONI nenaučia demokracii, skúsme
ICH pribrzdiť a donúťme ich aspoň čiastočne k transparentnosti
a k zodpovednosti voči Slovensku a jeho obciam, regiónom a
voličom i voči Európe. Zaveďme priamu kontrolu ich práce a
podriadenosť ich skutočnému šéfovi, ktorým je občan. Súčasní
poslanci, ani nemajú šancu správať sa v jestvujúcom systéme
inak. Navyše, kým sa stihnú postarať o seba, už sú tu nové
voľby. Takže kedy majú plniť volebné sľuby? Preto ponúkame
všetkým občanom, ktorí ešte majú záujem o to čo sa deje okolo
nich: vytvorme systém, kde je dôvera k správe vecí verejných
a kde sa človek neprepadá do nezáujmu o seba samého.
Podpora rozvoja priamej demokracie v občianskej
spoločnosti musí prebiehať ako časť trvalého procesu podpory
a hodnotenia kvality zastupiteľskej demokracie na všetkých
úrovniach (obecnej, regionálnej i národnej). Medzi typické
nástroje priamej demokracie patria referendum (plebiscit),
občianska iniciatíva (petície) a možnosť odvolať volených
i nevolených funkcionárov občanmi. Používanie referenda nenarušilo
zastupiteľskú demokraciu. Väčšina krajín má pozitívne skúsenosti
s ním. Nezastupiteľný je poznávací zmysel pre občanov. V krajinách
kde sa konali takéto hlasovania vzrástla informovanosť občanov.
Napr. v Dánsku hlasovanie o vstupe do EÚ umiestnilo Dánov
medzi najlepšie informované národy o fungovaní EÚ. Občianske
iniciatívy a petície sú bežné v štátoch USA. Možnosť priameho
odvolania volených i nevolených funkcionárov umožňuje naprávať
nedostatky zastupiteľskej demokracie. Hrozba odvolania núti
volených funkcionárov hodnotiť svoje postupovanie a podporuje
voličov byť viac aktívny pri kontrole činnosti svojich volených
zástupcov. Prax v krajinách, kde je takáto možnosť dokázala
nezneužívanie takéhoto nástroja. Medzi nástroje priamej demokracie
môžeme zaradiť i občianske zhromaždenia na spôsob starobylej
Agory. Najmä v najmenších obciach by táto forma mohla byť
výhodnejšie než tvorba obecného zastupiteľstva.
Slovensko má problémy s racionalizáciou
riadenia štátu, s prijatím reformy jeho správy a s uplatňovaním
zastupiteľskej demokracie. Tento problém negatívne ovplyvňuje
rozvoj a transformáciu celej spoločnosti.
Reformy presadzované z hora nepresvedčili
ani samotné rozhodovacie subjekty. Skupine reformátorov chýba
široká občianska podpora. Občianske združenie Agora má za
cieľ prehĺbiť súčasné snahy o reformu verejnej správy o širšie
problémy riadenia štátu. Agora navrhuje vytvorenie II. komory
parlamentu (hornej snemovne), prijatie väčšinového volebného
systému a zníženie počtu volených zástupcov na všetkých úrovniach
verejnej správy.
Je potrebné:
1/ Znížiť počet poslancov v NR SR
na 100. Konštituovať druhú komoru parlamentu (hornú snemovňu),
vytvorenú väčšinovou volebnou metódou z jedno mandátových
volebných obvodov bez priamej účasti politických strán a hnutí,
voľbou zástupcov priamo zodpovedných svojim regiónom.
I. komora s 50 členmi, volenými
podľa politickej príslušnosti s využitím proporčného volebného
systému
II. komora s 50 členmi, priamo volenými
osobnosťami vo vyšších územných celkoch s využitím väčšinového
volebného systému
2/ Zníženie režijných nákladov na
verejnú správu o 25 %
3/ Zaviesť systém moci, ktorý by
zabezpečoval spravodlivosť a transparentnosť
Za tým účelom je potrebné vykonať legislatívne
zmeny v ústave, vo volebnom zákone v zákonoch miestnej samospráve.
Väčšina ústavných teoretikov usudzuje že výhody dvojkomorového
parlamentu rozhodne prevažujú nad výhodami jednokomorového
zastupiteľského zboru. Naša prax pozná prípady prijímania
mnohých neústavných, nekomplexných alebo doslova účelových
návrhov zákonov. Zavedenie dvojkomorového systému obmedzí
prijímanie takýchto zákonov. Použitie väčšinového volebného
systému pre voľby do hornej snemovne, by malo umožniť obsadenie
druhej komory významnými morálnymi a odbornými autoritami,
ktoré si vedia získať podporu občanov v priamych voľbách.
Takto zvolená druhá komora bude predstavovať fórum na prezentáciu
iných než čisto straníckych myšlienok. Celkový počet zákonodarného
orgánu by však nemusel vznikom druhej komory narásť, naopak
navrhujeme úsporu 50 poslaneckých miest. Náklady na fungovanie
dvojkomorového systému (interné náklady) by tak boli nižšie.
Druhá komora by v dlhodobom horizonte mohla
prispieť k väčšej stabilite právneho poriadku,
k obmedzeniu vplyvu záujmových skupín (lobistov)
na zákonodarnú moc, a tým k zvýšeniu stupňa demokracie v našom
štáte. Cieľom dvojkomorového systému malo byť vytvorenie inštitucionálnej
prekážky väčšinovej vláde, ktorá má inak tendenciu byť vládou
neobmedzenou. Ľudové zhromaždenie v starovekých Aténach bolo
schopné v jeden deň prikázať občanom vypiť bolehlav a v druhý
deň sa uznieslo tým istým občanom postaviť sochy. Neobmedzená
moc jednej zákonodarnej komory sa postupom času mení z demokracie
na oligarchiu. Tvorcovia americkej ústavy sa domnievali,
že z dôvodu kontroly zákonodarného orgánu je nevyhnutné tento
rozdeliť. Druhá komora je jediným miestom na adekvátnu diskusiu
o otázkach verejného záujmu, ktorá zabezpečuje lepšiu informovanosť
občanov o legislatívnych návrhoch.
Mnohé zákony sa dnes prijímajú za účelom
privlastnenia si ekonomických majetkov relatívne malými lobistickými
skupinami. Jedným z najefektívnejších inštitucionálnych mechanizmov
obmedzenia vplyvu záujmových skupín je dvojkomorový parlament.
Takéto usporiadanie v konečnom dôsledku predstavuje prostriedok
na zníženie vonkajších nákladov. Tieto externé náklady, náklady
ktoré idú na úkor rozpočtu v prospech lobistov, výrazne prevyšujú
náklady vyvolané prevádzkou dvoch komôr. Argument o vyššej
finančnej náročnosti je tak zavádzajúci a stráca svoj reálny
podklad. Navyše dvojkomorový systém je jediný inštitút, ktorý
zabraňuje tyranii väčšiny a zároveň pritom garantuje prijatie
väčšinovej alternatívy.
Nevýhody proporčného volebného systému:
jednoznačné presadzovanie koaličných vlád, čo je obzvlášť
nevýhodné pre nepopulárne ale dlhodobo nevyhnutné opatrenia
štátu, najmä v období keď je nutnosť reformných krokoch
v tranzitných ekonomikách, kde sa od vláda očakávajú kroky
ktoré prinesú plody až v dlhodobom horizonte
podpora politickej roztrieštenosti a nestability, umožnenie
i malým stranám diktovať koaličné podmienky veľkým stranám,
inak nemohúcim utvoriť samostatnú ľahko čitateľnú vládu,
vlády často závisia na malých okrajových stranách reprezentujúcich
malú voličskú základňu
možnosť presadenia extrémistických strán, napr. pred Hitlerove
Nemecko takto fungovalo
formovanie koaličných vlád bez dostatočného spoločného
základu a politicky čitateľného vládneho programu
ťažko sa odstraňujú od moci strany , ktoré dosiahli určitý
významnejší vplyv, niektoré strany pretrvávajú neustále
v rozmanitých vládach
tvorba jedného celoštátneho volebného obvodu neumožňuje
identifikáciu s regionálnymi problémami a väzbu s voličstvom
prenechanie prílišného vplyvu straníckym centrálam, aparáty
strán sú určujúce, poradie a voliteľnosť je závislá od vzťahu
kandidáta k straníckym bossom, názor od voliča je iba druhotný
systém si vyžaduje fungujúce stranícke štruktúry, pretože
sa očakáva volenie strán a nie kandidátov, to sťažuje adekvátne
využitie v prípade nejasných straníckych systémov
Výhody väčšinového volebného systému:
jednoduchosť a tendencia zvoliť predstaviteľov zodpovedných
určitému regiónu
ľahké rozlíšenie medzi dvoma stranami
vznikajú jednofarebné silné vlády, koalície sú skôr výnimkou,
strany nie sú nútené k ústupkom menšinovým partnerom
silná vláda umožňuje vznik silnej ľahko čitateľnej opozície,
ktorá je realistickou alternatívou vláde
vylučuje extrémistické strany z parlamentu pokiaľ nie
sú regionálne jasne limitované, oproti proporčnému systému
kde i zlomok percenta môže predstavovať zastúpenie v parlamente
udržuje väzbu poslanca s voličmi, členovia parlamentu
zastupujú skôr územie, mesto či obec než určitú stranícku
nálepku, ich pôsobenie je lepšie kontrolovateľné, keďže
občan vie kto je jeho poslanec, to mu umožňuje lepšie sa
rozhodnúť pred znovu jeho zvolením alebo nezvolením
umožňuje viac výber individuality než strany, voliči môžu
posudzovať pôsobenie kandidátov a nie len akceptovať kandidátsku
listinu nim preferovanej politickej strany ako je to zvykom
pri proporčnom systéme
dáva šancu populárnym nezávislým kandidátom dostať sa
do parlamentu, obzvlášť je to vhodné v prípadoch nedostatočne
sformovaných politických stranách, kde je nejasná ich stredo-pravo-ľavá
orientácia
hlasovanie si vyžaduje iba jednoduchú manipuláciu ako
aj vyhodnocovanie sčítacími komisármi je ľahké
Bolo by vhodné využiť výhody oboch volebných
systémov: proporčný pre voľbu strán v dolnej snemovni a väčšinový
pre voľbu osobnosti do hornej snemovne. Paralelné použitie
oboch volebných systémov v jednokomorovom parlamente by viedlo
k vzniku dvoch nezrovnateľných skupín poslancov, jednej zodpovednej
voličskému regionálnemu zboru, druhej zodpovednej svojim straníckym
centrálam. Volebný proces by však bol takmer ten istý ako
pri dvojkomorovom parlamente pri strate výhod, ktoré existencia
druhej komory poskytuje.
Ak súhlasíte s myšlienkami občianskeho
združenia Agora a chcete sa podieľať na jeho činnosti, môžete
sa prihlásiť na adrese:
Agora – občianske združenie na podporu
priamej demokracie
Agora - občianske združenie na podporu priamej
demokracie je zaregistrované v zmysle zákona 85/1990 Z. z.
na Ministerstve vnútra SR dňa 19. 7. 2000 pod číslom VVS/1-900/90-17098.
Hlavným cieľom je podpora rozvoja občianskej
spoločnosti a presadenie systémových zmien vo verejnej správe,
ktoré by zabezpečovali jej efektívnu funkčnosť na princípoch
rovnováhy pluralitného vplyvu politických strán, občanov a
komunálnych samospráv.