Slovensko
má problémy s racionalizáciou riadenia štátu, s prijatím reformy
jeho správy a s uplatňovaním zastupiteľskej demokracie. Tieto
problémy negatívne ovplyvňujú rozvoj a transformáciu celej
spoločnosti.
Reformy presadzované zhora nepodporili ani
samotné rozhodovacie subjekty. Centrálna moc nie je natoľko
osvietená, aby sa sama dobrovoľné vzdávala časti svojej moci.
„Ako chutí moc“ je najväčší nepriateľ decentralizačnej reformy.
Skupine reformátorov chýba široká občianska podpora. Občianske
združenie Agora má za cieľ súčasné snahy o reformu verejnej
správy rozšíriť o otázky riadenia štátu. Preto Agora navrhuje
vytvorenie II. komory parlamentu (hornej snemovne), prijatie
väčšinového volebného systému a zníženie počtu volených zástupcov
na všetkých úrovniach verejnej správy.
K dosiahnutiu tohto cieľa je preto
potrebné:
1) Znížiť počet poslancov v NR SR a konštituovať
druhú komoru parlamentu (hornú snemovňu), vytvorenú väčšinovou
volebnou metódou napr. z jednomandátových volebných obvodov,
voľbou zástupcov priamo zodpovedných svojim regiónom. Voľby
by mohli prebehnúť alternatívne jednokolovo resp. dvojkolovo.
Volebné obvody by boli vytvorené úmerne k počtu voličov tak,
aby nepresahovali hranice územnosprávnych jednotiek. Volič
by mal možnosť vybrať si jedného kandidáta do hornej snemovne
a jednu volebnú stranu/koalíciu, bez preferenčných hlasov
do dolnej snemovne.
- komora s 50 členmi, volenými podľa politickej príslušnosti
s využitím proporčného volebného systému na 4 ročné volebné
obdobie
- komora s 50 členmi, priamo volenými osobnosťami vo vyšších
územných celkoch s využitím väčšinového volebného systému
napr. na 6 ročné volebné obdobie s tretinovými doplňovacími
voľbami každé 2 roky
2) Znížiť režijné náklady na verejnú správu.
3) Zavádzať systém moci, ktorý by zabezpečoval
spravodlivosť a transparentnosť
Za tým účelom je potrebné usilovať o legislatívne
zmeny v ústave, vo volebnom zákone v zákonoch o miestnej samospráve.
Väčšina ústavných teoretikov usudzuje že výhody dvojkomorového
parlamentu rozhodne prevažujú nad výhodami jednokomorového
zastupiteľského zboru parlamentu. Môžeme sa inšpirovať poučiť
z praxe 17 európskymi európskych krajín, kde používajú rôzne
viackomorové parlamenty. Naša prax pozná prípady prijímania
mnohých neústavných, nekomplexných alebo doslova účelových
návrhov zákonov. Zavedenie dvojkomorového systému by obmedzilo
prijímanie takýchto zákonov. Použitie väčšinového volebného
systému pre voľby do hornej snemovne, by malo umožniť obsadenie
druhej komory významnými morálnymi a odbornými autoritami
z regiónov, ktoré si vedia získať podporu občanov v priamych
voľbách. Takto zvolená druhá komora bude predstavovať fórum
na prezentáciu iných ako straníckych myšlienok. Celkový počet
členov zákonodarného orgánu by nemusel vznikom druhej komory
byť vyšší, naopak navrhujeme úsporu 50 poslaneckých miest.
Náklady na fungovanie dvojkomorového systému (interné náklady)
by tak boli nižšie.
Druhá komora by v dlhodobom horizonte mohla
prispieť k väčšej stabilite právneho poriadku,
k obmedzeniu vplyvu záujmových skupín (lobistov)
na zákonodarnú moc, a tým k zvýšeniu stupňa demokracie v našom
štáte. Cieľom dvojkomorového systému bude vytvorenie inštitucionálnej
prekážky väčšinovej vláde, ktorá má inak tendenciu byť vládou
neobmedzenou. Neobmedzená moc jednej zákonodarnej
komory sa postupom času mení z demokracie na oligarchiu
čoho tendencie sú viditeľné na Slovensku. (Tvorcovia americkej
ústavy sa domnievali, že z dôvodu kontroly zákonodarného orgánu
je nevyhnutné tento rozdeliť.) Druhá komora je miestom na
adekvátnu diskusiu o otázkach verejného záujmu, ktorá zabezpečuje
lepšiu informovanosť občanov o legislatívnych návrhoch.
Mnohé zákony sa dnes prijímajú za účelom
redistribúcie ekonomických majetkov smerom k relatívne malým
lobistickým skupinám. Jedným z najefektívnejších inštitucionálnych
mechanizmov obmedzenia vplyvu záujmových skupín je dvojkomorový
parlament. Takéto usporiadanie v konečnom dôsledku predstavuje
prostriedok na zníženie vonkajších nákladov. Tieto
náklady, ktoré idú na úkor rozpočtu v prospech lobistov, výrazne
prevyšujú náklady vyvolané prevádzkou dvoch komôr. Argument
o vyššej finančnej náročnosti je tak zavádzajúci a stráca
svoj reálny podklad. Navyše dvojkomorový systém je jediný
inštitút, ktorý zabraňuje tyranii väčšiny a zároveň pritom
garantuje prijatie väčšinovej alternatívy.
Úsilie Agory o zmenu volebného systému a
reformu parlamentu povedie v konečnom dôsledku k vyprofilovaniu
politických strán, k vzniku ideologicky čitateľných vlád.
Cieľ občianskej iniciatívy nie je namierený proti pôsobeniu
politických strán a hnutí. Naopak realizácia reformy sprehľadní
politické dianie, zníži korupciu a napomôže k realizácii koncepcií
a vízii skutočného rozvoja Slovenska. Priama voľba poslancov
hornej snemovne umožní využiť výhody oboch systémov a pomôže
udržať záujem občana o veci verejné.
Podobne voľby zástupcov do zastupiteľských
zborov samospráv vyšších územných celkov by mali využiť jednomandátové
volebné obvody. Je to jednoduchý, čitateľný a lacný systém
brániaci majorizácii hlavnou stranou. Čím nižšie od ústrednej
vlády tým viac je miestna politika politikou každodennou,
drobnou, kde sa len realizuje politika rozhodnutá na celoštátnej
úrovni. Tu by mal byť, podobne ako to je v obciach, obmedzený
vplyv politických strán a dôraz by mal byť kladený na praktický
život.
Nasledujúce tabuľky demonštrujú použitie
dvojkomorového systému v európskych a v niektorých zámorských
krajinách, ktoré sú členom OECD. Poslanci do prvej (dolnej)
komory sú vždy volení priamo občanmi, ktorí sú voliči (napr.
pomerným, alebo väčšinovým volebným systémom). Poslanci
(senátori) druhej (hornej) komory sú volení buď rovnako priamo,
prípadne sú volení druhým stupňom samosprávy (spravidla regionálnou
samosprávou) teda sú volení nepriamo – sprostredkovane, prípadne
výnimočne sú tieto miesta obsadzované menovaním, ef offo,
dedením a pod.
Tabuľka č. 4
Európsky štát |
Počet poslancov v prvej komore
|
Volebné obdobie
v rokoch |
Dvojkomorový parlament –
druhá komora |
Volebné obdobie
v rokoch |
1 poslanec na počet obyvateľov
(v tis.) |
Rakúsko |
183 |
6 |
64 nepriamo volených poslancov |
5 alebo 6 (podľa krajiny) |
33 |
Bielorusko |
110 |
4 |
56 nepriamo volených poslancov
8 poslancov menuje prezident |
4 |
60 |
Belgicko |
150 |
4 |
40 priamo volených poslancov
21 poslancov určia komunity,
2 poslanci sú členovia kráľ. rodiny |
4 |
48 |
Bosna a Hercegovina |
42 |
2 |
15 poslancov menovaných členmi federácie |
2 |
52 |
Česká republika |
200 |
4 |
81 priamo volených poslancov (vždy tretina po 2
rokoch) |
6 |
37 |
Holandsko |
150 |
4 |
75 nepriamo volených poslancov |
4 |
70 |
Chorvátsko |
151 |
4 |
63 priamo volených poslancov
5 poslancov určených prezidentom |
4 |
21 |
Írsko |
166 |
5 |
49 nepriamo volených poslancov
11 poslancov určených premiérom |
5 |
16 |
Juhoslávia |
138 |
4 |
40 nepriamo volených poslancov |
4 |
62 |
Nemecko |
669 |
4 |
69 poslancov menovaných krajinskými vládami |
- |
111 |
Poľsko |
460 |
4 |
100 priamo volených poslancov |
4 |
69 |
Rumunsko |
343 |
4 |
143 priamo volených poslancov |
4 |
46 |
Slovensko – návrh Agory |
50 |
4 |
50 priamo volených poslancov |
6 (každé 2 roky doplňovacie voľby) |
54 |
Ruská federácia |
450 |
4 |
178 poslancov menovaných z regiónov |
4 |
233 |
Španielsko |
350 |
4 |
208 priamo volených poslancov
49 nepriamo volených poslancov |
4 |
65 |
Švajčiarsko |
200 |
4 |
46 priamo volených poslancov |
4 |
30 |
Taliansko |
630 |
5 |
315 priamo volených poslancov
9 určení prezidentom poslancov
2 poslanci ex-offo
(bývalí prezidenti) |
5 |
59 |
Veľká Británia |
659 |
5 |
92 dediční lordi,
548 poslancov doživotne menovaných,
26 cirkevných hodnostárov |
neobmedzene |
45 |
Zámorské členské štáty OECD (tabuľka
č. 5) |
Japonsko |
500 |
4 |
252 priamo volených poslancov |
6 (polovica volená raz za 3) |
168 |
Kanada |
301 |
5 |
105 menovaných poslancov |
neobmedzene |
76 |
Mexiko |
500 |
3 |
128 nepriamo volených poslancov |
6 (polovica volená raz za 3) |
160 |
USA |
435 |
2 |
100 priamo volených poslancov |
6 (tretina volená raz za 2) |
510 |
|